Už je tu zas ten čas

Zdobenie stromčeka. Hľadanie najlepších vianočných receptov a pečenie podľa nich, následné ochutnávanie a odháňanie členov rodiny zo špajze, aby niečo zostalo aj na sviatky. Vymýšľanie a zháňanie darčekov a nakoniec vymýšľanie, ako to urobiť, aby si najmenšie deti nevšimli, že to na zvonček zvoníte vy a že darčeky pod stromček ste tiež nenápadne podstrčili vy. To sú zvyčajné decembrové starosti a radosti zároveň.

Slová, sem sa

Do tejto kategórie patria aj novoročenky. Zodpovední ľudia nad nimi premýšľajú už dlho pred decembrom, napríklad v auguste či septembri, ale ja k nim bohužiaľ nepatrím. Je o niečo jednoduchšie premýšľať o vianočných motívoch, keď za oknom padá sneh a fúka severák, ako keď sa od rána potíte a nemyslíte na nič iné, len ako sa čo najskôr dostať k jazeru, štrkovni či na kúpalisko. V zime totiž slová prianí naskakujú akosi prirodzenejšie, priam sami od seba. Mám k tomu rituál. Pripravím si voňavé varené víno, pohodlne sa usadím, vezmem do ruky najlepšie atramentové pero, aké mám a začnem písať najkrajším písmom, akého som schopná. Pre mňa je to súčasť adventu. Ako to máte vy?